V každej obci mala niekedy celá vetva, inokedy len niekoľko členov rodiny svoj príbytok. Vzhľad domov sa menil v závislosti od módy, ktorá v danej oblasti práve pretrvávala. Materiálom na výstavbu boli najmä prírodniny (drevo, kameň, hlina). Dom bol zvyčajne jednoduchý, tvorený len jednou miestnosťou, zariadenou v zaužívanom štýle. Jeho steny boli nasiaknuté životnými príbehmi niekoľkých pokolení, ľudia tam žili, rodili sa aj mreli. Pani domu si skrášľovala obydlie textíliami a výšivkami zo svojho vena. Drevená podlaha ležala pod pestrofarebnou tiažou tkaných kobercov. Na stenách boli zvyčajne zavesené obrázky s cirkevnými motívmi či portréty minulých alebo súčasných obyvateľov.

Aby odkaz našich predkov mal svojich dedičov, aby sa dnešná mladá generácia vedela pozrieť na minulosť inými očami, aby dokázali načúvať múdrej vrave svojich predkov, sa chceme postarať na hodinách regionálnej výchovy. Naša Základná škola v Slovenskej Ľupči zriadila pre účely vyučovania regionálnej výchovy vo svojich priestoroch regionálnu izbicu. Žiaci sa môžu takýmto názorným spôsobom oboznámiť s tým ako žili naši starí a prastarí rodičia a preniesť sa o niekoľko desaťročí do minulosti.

Touto cestou by sme sa chceli poďakovať všetkým dobrým ľuďom, ktorí pomohli pri realizácii nášho projektu starodávnym nábytkom, kobercami či inými drobnosťami na dotvorenie interiéru alebo vhodnými radami. Vďaka nim sa naše deti môžu na pár okamihov preniesť do minulosti a získať predstavu o tom, ako sa žilo v časoch ich starých a prastarých rodičov.

GALÉRIA obrázkov >>