V týždni od 20. apríla do 27. apríla sa školy po celom Slovensku zapojili do rôznych praktických aktivít, zameraných na ochranu životného prostredia. Naša škola bola tiež medzi nimi. Zahrali sme sa na Enviropátračov, zobrali sme si pod ochranu Odkliaty les, spoznávali sme liečivé bylinky a ich čarovnú moc a vyčistili sme asi 1 km potoka v Driekyni.
// čítaj viac »
Dňa 05.05.2015 navštívil Slovenskú Ľupču sám pán prezident Slovenska Andrej Kiska. Rozhodol sa ísť na farmu Braunvieh u Hiadlovských.
Už doobeda sme sa pripravovali na to, aby sme sa s ním mohli stretnúť, stráviť s ním doobedie, na všeličo sa ho spýtať a odfotiť sa s ním. Keď na hodinách odbilo 15:00, už s nadšením sme na neho čakali na farme. Prešlo päť minút, desať a pán prezident stále nikde. Keď sme v diaľke zazreli jeho limuzínu, spadol z nás strach. Vystúpil z auta a po privítaní sa s radosťou vydal na prehliadku farmy. Ako prvé navštívil tzv. jasličky pre kravičky. Neskôr sa vydal do syrárne, potom šiel dojiť kravičku, a keď sa vrátil od kravičky, oznámil nám radostnú správu, že sa narodilo teliatko. Teliatku sa dostala tá česť, že ju mohol pokrstiť a vybrať jej meno sám pán prezident. Nazval ju Martinka. Keď bola kravička pokrstená, pán prezident sa vybral koštovať syry. Keď zhodnotil, že sú výborné, našiel si čas aj na nás mladé novinárky, aby sme sa ho mohli niečo opýtať. A tak sme mu položili otázku: „Prečo ste sa rozhodli navštíviť práve našu obec?“ „Pretože som chcel vedieť, ako sa darí tým, ktorí sa venujú živočíšnej výrobe, kravám, tým, ktorí z týchto kráv majú mlieko, a hlavne tým, ktorí dokážu to mlieko spracovať na fantastický syr, pretože si myslím, že na Slovensku je veľmi veľa takýchto možností, aby ľudia mali o to záujem, aby bolo takýchto fariem na Slovensku viac.“ Boli sme mu vďačné, že nám tak rozsiahlo odpovedal a ešte sme si s ním spravili „selfie“, a spokojné sme sa vrátili domov.
Drevo ako najdostupnejší prírodný materiál sprevádzalo človeka celým životom. Dokonale poznal jeho vlastnosti, ktorým prispôsobil techniky opracovania. Remeselníci aj umelci drevu dávali a dodnes dávajú rôznu podobu.
Aj naši žiaci sa na hodinách regionálnej výchovy veľa dozvedajú o ľupčianskych remeslách, remeselníkoch a ich výrobkoch. Tieto vedomosti sú teoretické, a tak veľmi radi privítame možnosť so žiakmi si prakticky niečo vyskúšať. Takúto príležitosť sme mali u Andreja Gondu, ktorý nás niekoľko popoludní, uňho doma vo dvore, veľmi ochotne zasväcoval do výroby píšťalky tradičnými nástrojmi a mnohí naši žiaci prvýkrát v rukách držali hoblík, dláto, nebožiec či vrták. Aj touto cestou sa mu chceme ešte raz poďakovať a ak chcete vedieť, ako sa nám páčilo, tu je niekoľko postrehov žiakov.
Marek Kochan: Bola tam naozaj zábava. Pán Gonda nám rozprával rôzne vtipy, no ukázal nám aj to, akými nástrojmi sa vyrábajú píšťaly a fujary. Niektoré nástroje sme si mohli aj vyskúšať a „vyrobiť“ si vlastnú píšťalu (ale iba začať, lebo výroba trvá oveľa dlhšie). Dozvedeli sme sa naozaj zaujímavé veci.
Július Oláh: Mne sa tam veľmi páčilo. Zaujala ma hlavne fujara, nielen preto, že na nej ujo Gonda hral, ale najmä preto, že bola skutočne krásna. Mali sme možnosť vyrobiť si píšťalku a vyskúšať si vŕtanie do dreva. Zábavné bolo hľadanie nástrojov, ktoré pred nami ujo skryl a my sme ich museli nájsť.
Martin Kubička: Boli sme na návšteve u jedného pána, ktorý vyrába píšťalky a iné drevené ľudové dychové nástroje. Na začiatku nám ukázal a vysvetlil postup pri ich výrobe. Potom sme sami mali možnosť vyrobiť si píšťalku a používať pri tom skutočné nástroje. Popritom sme sa rozprávali o mnohých zaujímavých veciach. Ujo Gonda bol na nás milý a veľmi zábavný.
Ivona Petríková: Bolo to úžasné. Najviac sa mi páčilo, ako sa robia píšťalky a fujary. O hudbe niečo viem, takže som si predstavovala, že medzi nástrojmi som doma. Ďakujem pani učiteľke, že nás tam vzala. Veľmi sa mi tam páčilo.
Jakub Poliak: Páčilo sa mi, ako nám ujo Gonda všetko vysvetlil a že nám ukázal, ako sa jednotlivé nástroje (píšťaly, fujary) vyrábajú. Veľmi zábavné bolo hľadanie nástrojov a náradia na výrobu píšťal, ktoré boli ukryté po celej záhrade. Ďakujem za všetky nové informácie, ktoré som sa od neho dozvedel.
Rado Bartoš: Páčilo sa mi, keď sme liezli po rebríku, no ešte viac, keď sme mali možnosť vytvoriť si vlastnú píšťalku. Zábavné bolo aj hľadanie ukrytých nástrojov na výrobu fujary.
« predchádzajúca strana // nasledujúca strana » |