Volanie divočiny nás - zálesákov - zvábilo do tábora v Sebechleboch. Malo to viac výhod- išli sme viacerí zo školy, tak sme boli na izbe spolu a nemuseli sme sa báť ani cudzieho prostredia, keďže sme tu boli aj v škole v prírode. A ešte s nami bola aj pani učiteľka, ktorú sme po upozornení Bossa bosov – Balafrého, volali Šamanka. Aj nových animátorov – Katku, Pupy a Matylka sme si veľmi rýchlo obľúbili.  Hneď prvý deň sme mali testovačku  (vytrvalosť, rýchlosť, spolupráca, komunikatívnosť, prvá pomoc, vedomosti), na základe ktorej nás rozdelili do rovnocenných dvoch spoločenstiev a v nich sme proti sebe bojovali až do konca. Nazvali sme sa Avatari a Lesoáni. Stavali sme bunker, priehradu, vymysleli bojový pokrik, vlajku, rituálne tance, urobili kroniku, talizmany, čelenky a suknice, totem. Všetko sa hodnotilo. Balafré nám krvopotne nazbierané bodíky zrážal rôznymi výzvami a súťažami- ako mlčanlivosť pri stolovaní, lov na spločenstvá,  nočná hra - kde sme sa  museli nenápadne dostať do budovy okolo stráží, športové  súťaže,  biznis hra...pri niektorých sme sa riadne zapotili, ešteže sa dalo kedykoľvek schladiť v bazéne, či v potoku. Cez oddychový deň sme si urobili výlet na Starú Horu a zasúťažili na rôznych atrakciách (trojgate, bungee-run, vzduchovky, luky, trampolína). Samozrejme nechýbali diskotéky a free zone. V posledný deň sme slávnostne oblečení vztyčovali svoje vlajky, predvádzali bojové a slávnostné tance, a  Balafré so zdravotníčkou Miškou navštívili naše bunkre a vyhodnotili našu 9-dňovú snahu. Víťazné spoločenstvo Avatari,  bolo ocenené medailami a tortou. Cez rozlúčkový večer sme si aj poplakali, ale zároveň sme sa dohodli, že o rok si to určite zopakujeme.

 

Galéria