Aj keď sa začiatkom februára zdalo, že prišla jar, nedali sme sa oklamať. Podľa uja Milana ešte zima svoje ukáže. A aj ukázala. Matej ľady ešte prirobil a mrzlo veru poriadne. Ešte šťastie, že sme dovtedy stihli naplniť krmelce a vyhladovaná lesná zver sa mala kde nakŕmiť. Keďže sme išli až za Moštenicu, od školy nás zviezli poľovníci džípmi. Pripravené seno sme nanosili v plachtách od cesty lesným chodníkom. Niektorí vytrvalci sa otočili aj šesť krát. Okolo krmelca bola kopa stôp a my sme spoznávali, ktorým zvieratám patria. Ujo Milan nám vysvetlil, že je neetické strieľať zver v okolí, kde sa prikrmuje. Keď sme všetko odpratali, plachty sme využili na maskovanie a hrali sme sa v lese na schovávačku. Cestou späť sme sa viezli unavení ale s dobrým pocitom že zvieratká nebudú hladné. Vieme aké je zimné maskovanie, rozoznáme stopy zvierat, ...