Konečne vytúžené prázdniny. Niektorí sa už rozutekali po dovolenkách ale zdravé jadro prišlo a neoľutovalo. Zišli sme sa pri chate Studienec pri Moštenici. Hneď z príchodu sme si urobili miesto na stany a poukladali popílené drevo . Po rozdelení do skupín sme si najprv vymysleli názov skupiny /SOVÍČATÁ a NARNIA/, bojový pokrik a totem. Desiata- donesená fajnota z domu, alebo lesné jahody, a hor sa hľadať svoje územie, kde sme postavili bunker, alebo prístrešok. Od usilovnej práce nás odohnal až hlad, ale ujo Milan navaril super guľáš tak sme ho raz dva zahnali, niektorí nemuseli ani misky umývať tak ich vylízali. Po dokončení bunkrov sme ešte vylepšili ich okolie, dostavali WC, dorobili priehrady na potoku, ohradili nebezpečný močiar, vytýčili hranice, vyčistili cestičku k potoku a urobili ohnisko. Na všetku našu prácu sa kriticky pozerala porota- Miňo - syn p. učiteľky, ujo Milan a pani učiteľka. Maťo – druhý syn musel ostať strážiť doma Dejku s malými šteniatkami.

Po krátkom olovrante vo svojich nových príbytkoch sme po schválení bezpečného ohniska mohli založiť oheň- každá skupina dostala 5 zápaliek v krabičke a novinový papier. Oheň nám musel vydržať horieť polhodinu. Sme sa nabehali ... Po ďalšie zápalky, suché drevo , papier- no proste udržať oheň je fuška. Ale zvládli sme to. Dokonca ho aj uhasiť aby sme nespôsobili požiar. Keďže čas pokročil a v bunkri by sa nám asi nespalo bohvie ako, začali sme za pomoci Miníka a uja Milana stavať stany. Po dokončení sme sa vybrali na vychádzku do neďalekej horárne do Fašangov. Tam mali celú ZOO, nevedeli sme sa vynadívať. Cestou späť sme sa tešili, že sa čoskoro zotmie a budeme blúdiť po lese. Teraz keď bolo ako tak vidno sa nám vôbec nezdal strašidelný. Pri chate sme opiekli špekačky a hrali sa s fakľami. Medzitým sa urobila riadna tma a odvážlivcov ubúdalo. Len pár nás išlo odprevadiť Miníka , ktorý sa rozhodol nás strážiť nad chatou v lese a natiahol si tam sieť. Po večernej hygiene sme si políhali do stanov a dlho do noci debatovali.

Ráno sme dostali prvé raňajky do stanu- čerstvé lesné jahody. Potom sme v pyžamách išli na lúčku hľadať ďalšie. Po raňajkách zdravých sme si dali aj nezdravé- opiekli si klobásku alebo zjedli pomazánkový rožok, všetko zapili vynikajúcim čajom z čerstvej mäty a súťaže skupín mohli pokračovať. Čakali nás ešte streľby z luku a vzduchovky, orientácia v teréne, poznávanie rastlín a stromov a zhotovenie mapy nášho územia. Ani sme sa nenazdali a nastal čas odchodu. Naobedovali sme sa zvyšného guľášu a už prišli po nás rodičia. Tešíme sa o rok. V lese sa nebojíme, lebo vôbec nie je strašidelný...

Galéria