Konečne naša vytúžená misia. Tento- krát sme zostali v ľupčianskom chotári a rodičia nás autami dopravili do Lopušín. Rozdelili sme sa do dvoch kmeňov a hneď sme vymýšľali totem, vlajku, pokrik. Usilovnú prácu sme prerušili len na fajný gulášik. Potom sme si vyhľadali naše územie, zakreslili ho do mapy, postavili bunker. Tesne po návštevách bunkrov začalo pršať, tak sme sa smutní ubytovali v chate, keďže stavba stanov na zablatenej lúke bola nemožná. V tréningu streľby z verandy do terčov nám však ani vytrvalý dážď nezabránil. Dokonca ani v opekaní špekáčikov v altánku. Súťaž kmeňov prebiehala ďalej aj po večeri - trocha sme potrápili mozgové závity aj keď oficiálne sa začali už prázdniny a súťažili sme vo vedomostiach z prírody. Po daždi sme sa vybrali putovať tmavým lesom. Na cestu nám svietili len svätojánske mušky. Bola to paráda. Unavení sme políhali v chate kde bolo miesto a čoskoro zaspali. Ráno nás prebudilo vymodlené slniečko. Kmeňové súťaženie mohlo po rannej hygiene a raňajkách z vlastných zásob pokračovať. Strieľali sme z lukov a vzduchoviek, zakladali / či skôr nezakladali /oheň pomocou kresadla. Čas nám tak rýchlo plynul, ani sme sa nenazdali a prichádzali po nás rodičia.

Galéria