Aj keď sa počasie rozhodlo vyhlásiť nám vojnu a vyzeralo, že misiu po druhý krát odložíme, predsa sme šli. Veď správny zálesák nemusí mať len ideálne počasie, nie? Keď sme došli na miesto určenia, našli sme tam strážcu pokladu s píšťaľkou a tajomným úsmevom hovoriacim: "Čo vy tu..? Žiadny poklad tu nenájdete!"

Rozdelili sme sa do tímov podľa farieb a začali sme trénovať: Určovanie svetových strán, meranie azimutu, opakovali sme si druhy stromov.. proste všetko, čo bolo nevyhnutné pri hľadaní pokladu.

Trvalo to trošku dlhšie, aj sme poblúdili, ale poklad sme našli. Otvorili sme ho až keď sme poskladali heslo a porozprávali sa o ňom. Potom nastalo historické delenie pokladu. Na záver sme si zatrénovali rýchlostný beh s Deou za výdatnej asistencie drobných mušiek. Nestratili sme sa, poklad sme našli.. aj keď trošku doštípaní, takže

Galéria