kalendár školských akcií »

Dňa 21. októbra 2015 sme pre dôchodcov z Domova sociálnych služieb v Slovenskej Ľupči pripravili spolu s pani učiteľkami regionálnej výchovy zaujímavý program. Pozvali sme ich do našej Regionálnej izbice, kde dôchodcov privítal pán riaditeľ. Na úvod zopár slov povedali ôsmačky a potom už nasledoval program žiakov 2. B triedy. Vydaril sa nám výborne, moderátori výborne uvádzali, Betkine husličky krásne ladili, básničky odzneli bez chyby, spev bolo radosť počúvať, Jakubko s prštekami krásne prepletal, Matúško pekne zaspieval a Emka úžasne zarecitovala. Starkých sme potešili vyrobenými jabĺčkami a pozdravmi. Po drobnom občerstvení odchádzali starké zo školy s úsmevom. Veríme, že sme potešili ich srdiečka.

Ani sme sa nenazdali a opäť nás po roku poctili návštevou starenky z domova dôchodcov. Pripravili sme si pre nich pestrý program, v ktorom im druháci zaspievali, zatancovali a zahrali na hudobných nástrojoch. Ôsmačky spestrili program básničkou, vľúdnym a pekným slovom, ktorým sa svojej návšteve prihovorili. Tety si zaspomínali na staré časy, kedy aj ony bežne používali predmety, ktoré sú dnes v našej regionálnej izbici len vystaveným exponátom. Mali sme pre nich pripravené otázky, na ktoré nám rady odpovedali. Dozvedeli sme sa, čo robia vo svojom voľnom čase. Sme radi, že k nám prišli a veríme, že nás navštívia aj o rok.

Na našej škole začal pracovať v tomto školskom roku chemický krúžok. Začiatkom októbra sa skupinka nadšených mladých chemikov vybrala do ZŠ Badín, kde majú s chemickými pokusmi viacročné skúsenosti. Toto o našej návsteve napísali na svojej stránke: Mydielkovanie so ZŠ Slovenská Ľupča. Aj našim žiakov sa mydielkovanie veľmi páčilo, nikomu sa nechcelo ponáhľať sa "v najlepšom" na autobus. Situáciu zachránila pani učiteľka Dovalová tým, že sľúbila, že nás radi privítajú aj nabudúce, trebárs pri výrobe balzamov na pery. Bolo fakt SUPER!

Prišiel dlho očakávaný deň. O ôsmej ráno sme nasadli do autobusu a o necelé dve hodiny nás vítali tatranské štíty.
Autobus nás odviezol a parkovisko pod Štrbským plesom. K nemu hore sme si to vyšliapali pešo. Tu sme mali krátku prestávku a dostali sme prvú dávku informácií. Keď sme sa pokochali vyhliadkou na hrebene i doliny našich najznámejších veľhôr, vydali sme sa na cestu. Malá zastávka s výhľadom na športový areál a išli sme ďalej. Najprv naša cesta viedla len lesom, ale potom sa nám ukázal nádherný obraz: nad nami modré nebo, pod nami kosodrevina a pred nami slnečnými lúčmi ožiarený štít. Keď sme prišli ku krištáľovo čistému potoku, urobili sme si krátku prestávku. Potom sme vyrazili k Popradskému plesu. Uvideli sme priezračnú modrú vodu, lemovanú vysokými ostrými skalami. Pod pokojnou hladinou tatranského plesa sa mihali pstruhy. Posadali sme si, najedli sme sa, pokochali sa výhľadom a išli sme späť na Štrbské pleso. Cesta späť nám ubehla rýchlo. Unavení sme nasadli do autobusu. Keď sme odchádzali, pred očami sme mali pohľad na hrebene Tatier a kopu zážitkov, na ktoré budeme dlho spomínať.

Dňa 28. 9. 2015 sme sa my 4. A vybrali do domu so starožitnosťami v Slovenskej Ľupči. Asi na hodinu sme sa ocitli v minulosti a nasávali sme atmosféru našich predkov. Sprevádzal nás pán Ivan Číž, ktorý už dlhé roky zbiera rôzne veci našich pradedov a prababičiek. Ukázal nám všelijaké exponáty: staré obuvnícke, stolárske a kováčske náradie, plány, mapy, stroje, kolovrátky, píly, sekery, sošky, knihy a veľa ďalších zaujímavostí. Najmladšia vec mala 50 rokov a najstaršia bola až 300 rokov stará. Z ríše cenných pokladov sme odchádzali bohatší o nové poznatky. Ďakujeme pánu Čížovi za jeho čas, trpezlivosť a odborný výklad.